Spoj sa s nami

Wavemag

Z parketu do backstage s Mariánom Kapraľom

PLUS

Z parketu do backstage s Mariánom Kapraľom

Z parketu do backstage s Mariánom Kapraľom

Dostať sa do backstage na festivale je pre niekoho celoživotný nesplnený sen a pre niekoho úplná samozrejmosť. Nehovoríme samozrejme o DJs a promotéroch, ale o bežných clubberoch, ktorí neraz urobia naozaj čokoľvek, aby sa do backstage dostali.
Chalan, ktorého sme oslovili si prešiel viac parties, ako niektorí DJi a do backstage sa dostal už snáď na každom veľkom festivale na svete. Marián Kapraľ je telom aj dušou clubber a nás zaujímalo, ako to vôbec celé začalo a prečo je jeho facebook zasypaný spoločnými fotkami s tými najväčšími hviezdami tanečnej scény.

 

“Pravdupovediac neexistuje konkrétny návod alebo postup. Mňa osobne tam takmer za každým dostali konkrétni artists tj. DJs, producenti, ktorých som stretával ostatných 6-7 rokov na akciách a sme v občasnom FB a emailovom kontakte alebo kamaráti, ktorí ten konkrétny festival organizovali a poznajú ma. Prakticky je to všetko o tom, akých ľudí na akciách spoznávate a kto vás komu predstaví. Potom sa tie zoznamovačky, spoločné drinky, a debaty o hudbe a cestovaní opakujú, tým si vás tí DJs alebo organizátori pamätajú a sami sa ozývajú či nechcem prísť, že pre mňa majú VIP, alebo backstage pásku (to sa mi častejšie stáva v zahraničí, na Slovensku takmer vôbec). Takže moja rada pre tých, ktorí to chcú zažiť je jednoduchá, bavte sa, bláznite sa, užívajte si každý žáner elektronickej hudby, či už je to techno, house, alebo komercia, lebo nikdy neviete koho stretnete na akciách, a či vás práve táto osoba nevezme so sebou do backstage.”

 

Spomínaš si ešte na to, kedy si sa dostal do backstage na nejakej veľkej party prvý krát?
“Môj úplne prvý offcial backstage bol vo Viedni v roku 2013. Headlinermi boli Martin Garrix a DVBBS, support DJ bol Sandro Silva, ktorého som už predtým stretol na akciách. Poznali sme sa a aj sme niečo spoločne vypili, a keď ma Sandro videl vo Viedni v dave, úplne v prvom rade ako tam tancujem resp. skáčem, tak za mnou došiel, začal ma objímať a kecali sme asi 10 minút o hudbe a jeho produkcii. Potom sa ma z ničoho nič opýtal či s ním nechcem ísť na zvyšok večera do backstage., že drinky su free, budem stáť asi 2 metre za Garrixom a že Rakúšanky sú síce chladné vo všeobecnosti ale tie v backstage sú roztomilo pripité a trochu ľahších mravov. Na takúto ponuku sa ťažko hovorí nie.”

 

 

Od vtedy prešlo veľa času a podľa tvojich sociálnych sietí si už asi nikdy nezaváhal, keď si mal podobnú ponuku.
“Je to tak. S každým ďalším víkendom, každým ďalším clubom či festivalom mi moje tzv. “sebavedomie” v tomto smere rástlo, a keď precestujete vďaka elektronickej hudbe viac ako polovicu Európy, tak prestanete riešiť ako sa na vás ľudia pozerajú, alebo či vás ohovoria za to čo robíte, keďže nikdy nemáte istotu či ich ešte vôbec uvidíte. To platí hlavne pri zahraničných eventoch a festivaloch.”

 

Čo tvoje TOP zážitky z backstage?
“Najlepší backstage ja ťažko vybrať, keďže ich boli desiatky, či už clubové alebo festivalové, ale vo všeobecnosti sú festivalové backsatge lepšie. Väčšia produkcia, viac ľudí a aj tie backstage zážitky sú znásobené. Výnimočný bol každý jeden v závislosti od toho, koho som stretol. Najväčšia zábava bola asi s Chuckiem v pražskom Sasazu v období, keď som ešte pil tvrdý alkohol. V tú noc hral 6-hodinový set a my dvaja sme stihli od desiatej do polnoci vypiť liter ruského štandardu, spravili asi 3 crazy snapchat stories a celý zvyšok noci som bol s ním na stage. Podobných stories ale je veľmi veľa, keďže som za tých 6-7 rokov dal také veľké množstvo parties.”

 

Pohybuješ sa v prítomnosti DJov. Nechcel by si si to skúsiť aj ty?
“Úprimne nie neskúšal som začať s hraním. DJing je forma umenia, ako každá iná, niekto maľuje, niekto spieva, producenti tvoria hudbu a DJs ten zážitok z hudby v kombinácii s mixovaním a selekciou trackov predávajú ľudom. Ja som sa nikdy v tejto pozícií nevidel, dokážem si úžasne užiť hudbu, precítiť ju, poznám tracky, vydavateľstvá, sám si hodiny hľadám hudbu na internete ale pravdepodobne by som sa neodvážil postaviť na stage. Preto prechovávam veľký obdiv voči každému DJovi, ktorý to robí poctivo a cíti hudbu.”

 

 

Vieme o tebe, že chodíš na veľa rôznych parties. Čo hovoríš na škatuľkovanie v rámci žánrov?
“Dokážem si takmer v každom žánri nájsť niečo čo ma zaujíma, či už je to melódia, beat alebo tvrdší drop. V tomto je elektronická hudba úžasná, že je pestrá a rozmanitá. Len hlupák bez prehľadu sa vyjadrí, že je to monotónne a stále to isté dookola.
Trance je úžasne melodický a je v ňom emócia, house má svoj špecifický vibe, dokonca aj ten crossover medzi elektronikou a pop music ma z času na čas bavil, no a techno je životný štýl. Komunita a rovnaká krvná skupina, takže je to oveľa viac ako len žáner.
Ja si elektronickú hudbu vyberám podobne ako film, či knihu. V závislosti od momentálnej emócie. To myslím ani netreba ďalej rozoberať.”

 

Čo hovoria Djs na to, keď ťa vidia stále v backstage kdekoľvek kam idú hrať?
“Pri minuloročnom ADE v Amsterdame mi Don Diablo povedal: “bro, you not just a fan, you´re family” a dal mi Hexagon slúchadlá aj s podpisom, keďže sme sa predtým stretli asi 12x v 10 štátoch od roku 2013 doteraz. Takýchto drobností ako šiltovky a merch mám doma kopec. Občas to len tak darujem kamošom.”

 

 

Ako to vlastne celé stíhaš?
“V rokoch 2014 až do konca roku 2016 to bolo neskutočne šialené, predovšetkým počas letných mesiacov od júna do septembra. Teraz som výraznejšie spomalil a chcem sa sústrediť na cestovanie, kultúru atď, a nájsť si nejaký dlhodobý monogamný vzťah. Pokiaľ som študoval na vysokej škole, tak nebol problém s časom, len to cestovanie a presúvanie bolo hard, ale zároveň najúžasnejšie z toho celého. Po rokoch si na to človek zvykne. Síce máš nedostatok spánku ale dostaneš milióny spomienok, stovky fotiek a videí a stretneš toľko ľudí, že si to nemáš šancu ani zapamätať. Je ale fajn pocit, keď si niekde v Prahe, alebo Budapešti a niekto ťa zastaví, že ťa pozná a chce ťa pozvať na drink. Aj keď nepijem stále to poteší.”

 

Pred časom si prezradil, že máš aj zaujímavé skúsenosti s babami, ktoré sa do backstage často krát jednoducho potrebujú dostať nech to stojí čo to stojí. 
“Relatívne často sa to stáva a nielen DJom resp. producenzom, ale pravidelne sa to stavalo aj mne… Keď ti dievčatá resp “dámy” ponúknu určitý typ priamej služby podľa vlastného výberu priamo na mieste, alebo niekde inde len preto aby sa na pár hodín dostali do backstagu a mohli sa “váľať” po svojich favourite DJs, ktorých videli v telke alebo na nete. Ja sám som x krát dával podpisy na podprsenky a posielal preč opité a nadržané fanynky od stola, kde sme s chlapcami sedeli so slovami : “čo by ti na to povedala mamka?”, to boli prvé  2-3 roky. Dovtedy som si podobný druh pozornosti vychutnával aj keď som nemal nárok. Stačilo že som tam s nimi bol.”

 

Viac na PLUS

Hore